Kto, čo, ako a prečo?
Kto je závislý?
Väčšina z nás nemusí nad touto otázkou dvakrát rozmýšľať. MY TO VIEME! Celý náš život a naše myslenie sa točili okolo drog v tej či onej forme – zháňanie, branie a hľadanie spôsobov a prostriedkov, ako získať viac. Žili sme, aby sme brali, a brali sme, aby sme žili. Veľmi jednoducho, závislý je muž alebo žena, ktorých život je ovládaný drogami.
Sme ľudia v zovretí pretrvávajúcej a progresívnej choroby, ktorej koniec je vždy rovnaký: väzenia, ústavy a smrť.
Čo je program Anonymných narkomanov?
NA je neziskové spoločenstvo alebo spoločnosť mužov a žien, pre ktorých sa drogy stali hlavným problémom. Sme uzdravujúci sa závislí, ktorí sa pravidelne stretávajú, aby si navzájom pomáhali ostať čistí. Toto je program úplnej abstinencie od všetkých drog. Jedinou podmienkou členstva je túžba prestať brať. Navrhujeme, aby ste si ponechali otvorenú myseľ a neboli na seba príliš prísni. Náš program je súbor princípov napísaných tak jednoducho, že sa nimi môžeme riadiť v každodennom živote. Najdôležitejšou vecou na týchto princípoch je, že fungujú.
V NA nie sú žiadne záväzné povinnosti. Nemáme spojenie so žiadnou inou organizáciou, nemáme vstupné poplatky, nemusíte nič podpísať ani nikomu nič sľúbiť. Nie sme spojení so žiadnymi politickými, náboženskými či súdnymi organizáciami, nie sme nikdy nikým sledovaní. Pripojiť sa k nám môže každý, bez ohľadu na vek, rasu, sexuálnu identitu, vierovyznanie, príslušnosť k akémukoľvek – alebo aj žiadnemu – náboženstvu.
Nezaujímame sa o to, čo a koľko ste brali, či s kým ste mali kontakty, čo ste robili v minulosti, ako veľa či málo vlastníte. Zaujíma nás iba to, čo chcete urobiť so svojím problémom a ako vám môžeme pomôcť. Novoprichádzajúci je najdôležitejšou osobou na každom stretnutí, pretože to, čo máme, si môžeme uchovať iba tak, ak to budeme odovzdávať ďalej. Naša skupinová skúsenosť nám ukázala, že tí, čo prichádzajú na naše mítingy pravidelne, ostávajú čistí.
Prečo sme tu?
Predtým, ako sme prišli do Spoločenstva NA, nedokázali sme riadiť svoj vlastný život. Nevedeli sme žiť a vychutnávať si život tak ako ostatní ľudia. Potrebovali sme niečo iné a mysleli sme si, že sme to našli v drogách. Ich branie sme postavili pred dobro svojich rodín, manželiek, manželov a detí. Museli sme mať drogy za každú cenu. Mnohým ľuďom sme veľmi ublížili, ale najviac sme ublížili sebe. Vďaka neschopnosti prijať osobnú zodpovednosť sme si sami vytvárali problémy. Zdalo sa, že sme neschopní čeliť životu takému, aký je.
Väčšina z nás zistila, že svojou závislosťou sme pomaly páchali samovraždu, lenže závislosť je taký úskočný nepriateľ života, že sme stratili silu niečo s tým urobiť. Mnohí z nás skončili vo väzení alebo hľadali pomoc v medicíne, náboženstve a psychiatrii. Žiadne z týchto metód nestačili. Naša choroba sa vždy opäť vynorila alebo sa ďalej zhoršovala, až kým sme v zúfalstve nevyhľadali pomoc jeden u druhého v Anonymných Narkomanoch.
Po príchode do NA sme si uvedomili, že sme chorí. Trpeli sme ochorením, na ktoré nie je známy žiadny liek. Napriek tomu je možné túto chorobu v určitom bode zastaviť, a potom je možné uzdravovanie.
